হিন্দু জাতীয়তাবাদক সামূহিকভাৱে ভাৰতীয় উপমহাদেশৰ থলুৱা আধ্যাত্মিক আৰু সাংস্কৃতিক পৰম্পৰাৰ ওপৰত ভিত্তি কৰি সামাজিক আৰু ৰাজনৈতিক চিন্তাৰ প্ৰকাশ বুলি কোৱা হৈছে। "হিন্দু জাতীয়তাবাদ" हिन्दू राष्ट्रवाद ৰ সৰল অনুবাদ

( Hindū Rāṣṭravād )। ইয়াক "হিন্দু ৰাষ্ট্ৰ-শাসন ব্যবস্থা" বুলি বৰ্ণনা কৰাটো ভাল। [1]

থলুৱা চিন্তাধাৰাসমূহ ভাৰতীয় ইতিহাসত অত্যন্ত প্ৰাসংগিক হৈ পৰিছিল যেতিয়া ই ভাৰতীয় ৰাজনীতিৰ সম্পৰ্কত এক সুকীয়া পৰিচয় গঠন কৰাত সহায় কৰিছিল [2] আৰু ঔপনিৱেশিকতাক লৈ প্ৰশ্ন উত্থাপন কৰাৰ ভিত্তি প্ৰদান কৰিছিল। [3][ পৃষ্ঠা needed ] এইবোৰে সশস্ত্ৰ সংগ্ৰামৰ ওপৰত ভিত্তি কৰি স্বাধীনতা আন্দোলনৰ সময়ত ভাৰতীয় জাতীয়তাবাদীসকলকো প্ৰেৰণা যোগাইছিল, [4] [ পৃষ্ঠা প্ৰয়োজন ] জোৰ-জবৰদস্তি ৰাজনীতি, [5] আৰু অহিংস প্ৰতিবাদ। [6][ পৃষ্ঠা needed ] ভাৰতৰ সমাজ সংস্কাৰ আন্দোলন আৰু অৰ্থনৈতিক চিন্তাধাৰাতো তেওঁলোকে প্ৰভাৱ পেলাইছিল। [5] [ পৃষ্ঠা প্ৰয়োজন ]

আজি হিন্দুত্ব ভাৰতৰ হিন্দু জাতীয়তাবাদী ৰাজনীতিৰ এক প্রধান ৰূপ। ৰাজনৈতিক মতাদৰ্শ হিচাপে হিন্দুত্ব শব্দটো বিনায়ক দামোদৰ সাৱৰকাৰে ১৯২৩ চনত প্ৰকাশ কৰিছিল[7] হিন্দুত্ববাদী আন্দোলনক "সোঁপন্থী উগ্ৰবাদ"ৰ এটা ভিন্নতা"[8] আৰু "ধ্ৰুপদী অৰ্থত প্ৰায় ফেচিষ্ট " বুলি বৰ্ণনা কৰা হৈছে, ই একাকাৰ সংখ্যাগৰিষ্ঠতা আৰু সাংস্কৃতিক আধিপত্যৰ ধাৰণাক আনুগত্য কৰে।[9] কিছুমান বিশ্লেষকে "ফেচিষ্ট" লেবেলক বিতৰ্ক কৰে, আৰু হিন্দুত্বক " ৰক্ষণশীলতা " বা "জাতিগত নিৰপেক্ষতাবাদ"ৰ এক চৰম ৰূপ বুলি মত প্ৰকাশ কৰে।[10] কোনো কোনোৱে হিন্দুত্ববাদক বিচ্ছিন্নতাবাদী মতাদৰ্শ বুলিও অভিহিত কৰিছে ৷[11][12] হিন্দুত্ববাদক ভাৰতীয় জনতা পাৰ্টি (বি. জে. পি.) হিন্দু জাতীয়তাবাদী স্বেচ্ছাসেৱী সংগঠন ৰাষ্ট্ৰীয় স্বয়ংসেৱক সংঘ (আৰ. এছ. এছ.) সনাতন সংস্থা, বিশ্ব হিন্দু পৰিষদ (ভি. এইচ. পি. এ.) আৰু সংঘ পৰিয়াল নামৰ এক পৰিৱেশ তন্ত্ৰৰ অন্যান্য সংগঠনে সমৰ্থন কৰে।[7][13]

  1. Jain, Girilal (1994). The Hindu Phenomenon. প্ৰকাশক New Delhi: UBS Publishers' Distributors. ISBN 978-81-86112-32-8. 
  2. Chatterjee Partha (1986)
  3. Peter van der Veer, Hartmut Lehmann, Nation and religion: perspectives on Europe and Asia, Princeton University Press, 1999
  4. Li Narangoa, R. B. Cribb Imperial Japan and National Identities in Asia, 1895–1945, Published by Routledge, 2003
  5. 5.0 5.1 Bhatt, Chetan, Hindu Nationalism: Origins, Ideologies and Modern Myths, Berg Publishers (2001), আই.এচ.বি.এন. 978-1-85973-348-6ISBN 978-1-85973-348-6.
  6. Vidya Dhar Mahajan; Savitri Mahajan (1971). Constitutional history of India, including the nationalist movement (6th সম্পাদনা). প্ৰকাশক Delhi: S. Chand. Vidya Dhar Mahajan; Savitri Mahajan (1971). Constitutional history of India, including the nationalist movement (6th ed.). Delhi: S. Chand.
  7. 7.0 7.1 "Hindutva is not the same as Hinduism said Savarkar". The Telegraph. https://www.telegraphindia.com/amp/india/hindutva-is-not-the-same-as-hinduism-said-savarkar/cid/1699550। আহৰণ কৰা হৈছে: 22 August 2019. 
  8. Leidig, Eviane (26 May 2020). "Hindutva as a variant of right-wing extremism". Patterns of Prejudice খণ্ড 54 (3): 215–237. doi:10.1080/0031322X.2020.1759861. ISSN 0031-322X. 
  9. Patnaik, Prabhat (1993). "The Fascism of Our Times". Social Scientist খণ্ড 21 (3/4): 69–77. doi:10.2307/3517631. ISSN 0970-0293. https://www.jstor.org/stable/3517631. 
  10. Bhatt, Chetan; Mukta, Parita (1 January 2000). "Hindutva in the West: mapping the antinomies of diaspora nationalism". Ethnic and Racial Studies খণ্ড 23 (3): 407–441. doi:10.1080/014198700328935. ISSN 0141-9870. https://doi.org/10.1080/014198700328935. 
  11. Anthony Parel (2000). Gandhi, Freedom, and Self-rule. Lexington Books. পৃষ্ঠা. 133. ISBN 978-0-7391-0137-7. https://books.google.com/books?id=sErf-DzVI9EC. "The agendas of Hindutva though strong on the issues of self - identity and self - definition, have tended to be separatist." 
  12. Siddharth Varadarajan (2002). Gujarat, the Making of a Tragedy. Penguin Books. পৃষ্ঠা. 20. ISBN 978-0-14-302901-4. https://books.google.com/books?id=1kc9GmFWePUC. 
  13. "Frontline.in". www.frontline.in. http://www.frontline.in/static/html/fl2125/stories/20041217006712900.htm। আহৰণ কৰা হৈছে: 2 September 2021. "Frontline.in". www.frontline.in. Retrieved 2 September 2021.